Cantus Catholici (r. 1651)

Autor: Zdenko Dzurjanin | 26.1.2009 o 6:59 | Karma článku: 2,89 | Prečítané:  1640x

Ako to bolo s vydaním maďarskej verzie spevníka Cantus Catholici, ktorá vyšla v roku 1651 sa dočítate v tomto článku.

Maiarská verzia kancionálu Cantus Catholici, ktorú vydal maiarský biskup Kisdi Benedek v roku 1651 v Egeri.Maiarská verzia kancionálu Cantus Catholici, ktorú vydal maiarský biskup Kisdi Benedek v roku 1651 v Egeri.

Prvé vydanie vyšlo v roku 1651 pod záštitou biskupa z Egeru Benedeka Kisdiho, preto ho volajú aj Zbierka Kisdiho spevov. Vydaniu predchádzala dlhá príprava, ktorá sa začala v roku 1629. Neskoršie rozšírené vydania sa datujú do rokov 1675[1], 1703, 1738, 1792. Do tejto mimoriadne významnej zbierky, okrem veľkého množstva latinských melódií zahrnuli aj veľa maďarských, väčšinou diela reformácie. Tieto melódie maďarských ľudových piesní sa objavili prvý raz v tlači, a v tejto forme slúžili ako podklad pre cirkevný spev nasledujúceho poldruha storočia.

Toto tvrdenie sa zhoduje aj s názorom Gézu Orlovszkého, maďarského historika a profesora maďarských dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Eötvosa Lórána v Budapešti a odborníka na maďarské dejiny 16. a 17. storočia Láslóa Szilasiho, ktorí obaja zhodne označujú egerského biskupa za autora maďarského kancionálu. Ako spomína vo svojej práci Rómaiokatolikus énekek 17. századból (zakódovanej pod názvom RMKT XVII, 15A kötet v dome Neumanna[2]) jej autor Béla Holl, meno Benedikta Szőlősiho síce v súvislosti s maďarským Cantus Catholici spomína, ale len ako podporovateľa (človeka, ktorý poskytol peniaze na vydanie) tejto knihy[3], v ktorej sa nachádzajú z veľkej časti maďarské piesne. Už v tom čase však obsahovala noty (notový zápis).

Kancionál je považovaný za jedinečnú ukážku maďarskej barokovej literatúry.

SPRACOVANIA NIEKTORÝCH PIESNÍ Z MAĎARSKÉHO KANCIONÁLU CANTUS CATHOLICI

 teremtett_cantus_catholici.jpg

REAKCIE NA ZBIERKU KISDIHO SPEVOV

Ďaľšia významná antológia 17. storočia storočia, ktorá určila katolickú spevácku kultúru na ďaľšie storočia, je Cantionale catholicum od Jánosa Kájoniho, ktorú vytlačil vo svojej tlačiarni v meste Csíksomlyó (dnes dedina Şumuleu Ciuc v Rumunsku) v roku 1676. Obsahovala 247 latinských a 545 maďarských piesní bez nôt.

Ako pramene používal skoršie katolické zbierky piesní od autorov akými boli Mátyás Hajnal (prvý maďarský jezuita), Márton Kopcsányi so svojou knižôčkou Keresztyén imádságos könyvecske, či Kisdi Benedek a jeho Cantus Catholici; reformované knihy spevov (Levoča, 1654; Várad, 1654) a bohatú tradíciu sedmohradského písomníctva. Kájoni, ktorý mimochodom písal aj piesne, sa veľkou mierou zaslúžil o to, že do zbierky bolo zahrnutých aj množstvo veľmi starých stedovekých piesní, ktoré pravdepodobne pochádzali spred čias reformácie. Ťažký, archaický jazyk katolických piesní vo veľkom vplýval na vyvinutie čoraz populárnejšieho maďarského barokového štýlu, ktorý zasiahol už aj vrstvy jednoduchého ľudu.

[1] Druhé vydanie inicioval ThDr. Ferenc Lénárd Szegedi a vyšlo v Trnave pod názvom Cantus Catholici Latino-Hungarici... Magyar és Deák. Keresztyeni Katholikus Énekek... U.
[2] Dom Neumana je maďarská inštitúcia, ktorá sa zaoberá digitalizovaním kníh a textov.
[3„Kisdi Benedek egri püspök költségével, Szőlősy Benedek gondozásában..." - Orlovszky Géza, Szilasi László: Magyar barokk költészet. 2006. Budapest. Szeged.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?