reklama

Trnavská všehochuť 2/2 (12. január 2009)

Pokračovanie dobrodružného výletu po Trnave s bývalým spolužiakom Kubom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Z predchádzajúceho dielu rozprávania o Trnave som vám ešte niečo ostal dlžný. Je to fotografia Kostola Najsvätejšej a Trojice na Štefánikovej ulici pri Mestskej veži, ktorá sa mi nezmestila do prvej časti, z dôvodu obmedzenej veľkosti súborového manažéra, cez ktorý sa obyčajne vkladajú obrázky do blogov.

Farebne a trocha aj priečelím mi kostol pripomína náš bratislavský Kostol sv. Jána z Mathy na Hurbanovom námestí ešte predtým ako ho premaľovali. Podobnosť nie je náhodná - stavali ho bratia z rehole trinitárov. Len doteraz nechápem, prečo sú na kostole dva údaje o jeho čase výstavby?!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

   

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice pri Mestskej veži v Trnave
Римокатолический костёл св. Троицы, стоящий рядом городской башни Трнаве

Tak ako ku kostolu sv. Heleny, aj s týmto chrámom sa spája časť mojich spomienok na moju najlepšiu babičku akú som kedy na tomto svete mal. Za ňu nám tu jeden z pátrov po jej pohrebe odslúžil zádušnú svätú omšu, na ktorej som po dlhej dobe s mojím druhostupňovým bratrancom Jankom miništroval.

Na celej veci ma mrzela jedna vec, ktorú sa už nikdy nedozviem. Babkin život bol ako svätý obrázok, určite ním dávala príklad všetkým, ktorí ju poznali. Podľa otca bola moja babka „mediálne známa osobnosť" - a ja dopĺňam, ktorá navyše nikdy nebola v televízii. Možno povedať, že babka bola taký trnavský Schöner Nazi v náboženskej oblasti. Ani sa nečudujem, keď na pohrebe bolo tak veľa ľudí a keď ešte žila, vždy sme sa zvykli spolu vracať z kostola aspoň hodinu po skončení svätej omše. Vždy musela vybaviť najprv svoju agendu. Babka mala svoj program a keď jej ho niekto narušil, bolo zle-nedobre. Deň začínala ranným vysielaním z Vatikánu (5:50) a spávať chodila často až veľmi neskoro, po tom, ako sa pomodlila ruženec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz si predstavte, že takejto milej osôbke zavediete do bytu internet. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak babka sedela za internetom iba raz v živote, a to vtedy, keď jej ho otec ukazoval, čo za čudo to je a ako to funguje. Darmo však budete presviedčať starého človeka na niečo nové, čo je oveľa lepšie ako to staré, pokiaľ na to nebol zvyknutý. Niekto tvrdí, že staré platne sú oveľa lepšie ako cédéčka, či dévédéčka a je schopný ich počúvať dookola. Tak je to aj s internetom, ale nielen s ním. Pokiaľ sme si naňho a na niektoré nezaužívané veci nezvykli, nechýbajú nám.

Som presvedčený o tom, že babka žila nábožným životom, tak ako to načrtol gréckokatolícky farár z Chrámu Povýšenia svätého Kríža v Bratislave, ktorý ju spoločne s nami odprevádzal 9. júla 2008 - päť dní po skone v nemocnici - na druhý svet. Keď som sa pozeral do histórie osobných údajov našej širokorozvetvenej rodiny, dospel som k prekvapivému záveru, že moja babka umrela v ten istý deň ako mama môjho deda Michala, ale s tým rozdielom, že to bolo o pár rokov skôr. Neviem, či to mám považovať za náhodu, alebo je to vôľa Božia. Ostanem preto radšej pri tom druhom a svoje spomínanie na teba o strýkovo „Ďakujeme Ti, mama, že si tu s nami bola..." doplním a zakončím konštatovaním, že aj napriek tomu, že sa od teba už nikdy nič nedozviem, som si ťa nesmierne vážil, aj napriek tomu, že som ti niekedy liezol na nervy, a som rád, že som ti mohol a stihol povedať, že si pre mňa bola tou najlepšou babičkou akú som kedy v živote mal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život sa však aj po smrti mojej babky nezastavil a ide ďalej. Do Trnavy som neprestal chodiť ani teraz, keď jej dom, v ktorom bývala, ostal prázdny... Ale stačilo srdcervúcich spomienok a hor sa ďalej za ďalšími dobrodružstvami Slovenského Ríma.

 

Pohľad do Hviezdoslavovej ulice
Вид на улицу Гвездослава 

Pobrali sme sa teda z Trojičného námestia smerom na západ. Tu sa v kratučkej uličke, ktorá nesie meno slovenského spisovateľa Pavla Országa Hviezdoslava, nachádza Kostol sv. Anny pod správou rehole uršulínok. Tie sem prišli na pozvanie arcibiskupa Imricha Eszterházyho v roku 1724. Ako mnohé iné rehole, aj ony si tu postavili kostol. Pýši sa prívlastkom poslednej stavby, postavenej v meste v období vrcholného baroka v roku 1776. Po stranách kostola boli kedysi budovy kláštora, dnes na mieste zbúraného západného krídla, od roku 1942 stojí Gymnázium sv. Angely Merici. Bol som tam raz kedysi dávno pre kohosi ešte ako člen Bratislavského chlapčenského zboru spievať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štvoricu kostolov v blízkosti Trojičného námestia napokon uzatvára vysoký dvojvežový kostol, už zďaleka vynímajúci sa pri pohľade na Trnavu a oddávna participujúci aj na starých maľbách a fotografiách z mesta. Je to farský Kostol sv. Mikuláša - tzv. Hrubý kostol alebo Trnavský Dóm. Tu pôsobil a tvoril trnavský rodák, tvorca novodobého Jednotného katolíckeho spevníka[1], majster Mikuláša Schneider-Trnavský (1881 - 1958). (Mimochodom s menom Mikuláša Schneidera-Trnavského sa spája aj Medzinárodná spevácka súťaž, ktorá sa každoročne poriada v Trnave od roku 1972.)

Pôvodne mal síce kostol jednu vežu, ktorej pozostatky a základy vidno na fotografii. Neskôr (16. storočie) pribudli veže dve a tie sa dodnes zachovali. Pôvodná veža na západnom priečelí kostola bola zbúraná. Táto stavba, vyhlásená 9. novebra 2008 pápežom Benediktom XVI. za baziliku minor (desiatu baziliku na Slovensku, najnovšia je vo Vranove nad Topľou), je postavená na opticky najvyššom mieste Trnavy, práve tam, kde sa zvyklo zhromažďovať celé mestské obyvateľstvo, aby si vypočulo dôležité správy z trnavskej radnice.

 

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Trnave
Римокатолический костёл св. Николая в Трнаве (базилика минор)

Prvé zmienky o kostole sa datujú do 11. storočia, keď na jeho mieste stál menší románsky kostolík, ku ktorému sa vzťahujú najstaršie písomné správy o Trnave z roku 1211, keď sa osada spomínala pod názvom Sumbot (maď. Szombat, slov. Sobota), ktorá je považovaná za jednu z najstarších trhových osád na Slovensku. Historický názov mesta - Tirna (Tyrna) - pochádza z polovice 13. storočia.

V severnej veži (vzdialenejšej) sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - zvon sv. Mikuláša, patróna obchodníkov. Po požiari v roku 1666 ju prestavali. K staršej južnej veži od roku 1629 pristavali bočné kaplnky. Do roku 1813 tu stával jednoloďový barokový slovenský kostolík sv. Michala, kde sa zvykli zhromažďovať trnavskí Slováci.

Interiéru baziliky dominuje hlavný oltár z 18. storočia, na ktorom je umiestnený obraz Poslednej večere z pera Jozefa Zanussiho, ktorý ho namaľoval v roku 1798. Výraznou barokovou prestavbou prešiel kostol v rokoch 1618 - 1630. Táto rekonštrukcia však čiastočne narušila pôvodný gotický vzhľad chrámu. Na južnej strane Dómu sa zachoval portál, pri ktorom je zamurovaný erb vtedajšieho mestského kapitána z roku 1498, príslušníka rodiny Holých (kohút na snope obilia). Takýto istý erb je na vrchole oboch barokových veží kostola.

Zaujímavosťou je, že od leta 2008 (10. august) tento sakrálny objekt vyhlásil trnavský arcibiskup-metropolita Mons. Ján Sokol za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.

Jednu púť sme mali teda za sebou, čakalo nás toho však ešte veľa. Z Hviezdoslavovej ulice sme odbočili doprava a ocitli sme sa na Halenárskej ulici pred Trnavskou synagógou a pamätníkom Židom, ktorých život ukončila druhá svetová vojna v koncentračnom tábore.

 

 Synagóga
Синагога

 

 Pamätník židovským vojnovým obetiam
Памятник евреям,
павшим в второй мировой войне 

Neologická budova synagógy, ktorá dovolím si tvrdiť, je jednou z mála na Slovensku zachovaných a stojacich synagóg, pochádza z konca 19. storočia (1891 - 1897). Reprezentuje architektúru, ktorá uplatňuje orientálne prvky. Jej dispozíciu tvorí apsida a modlitebňa obkolesená galériou pre ženy, ktorú podopierajú liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou.

V súčasnosti sa priestory synagógy využívajú na prezentáciu. Predstavitelia mesta tu poriadajú rôzne výstavy a koncerty. Od roku 1994 tu sídli Galéria súčasného umenia.

Na konci Halenárskej ulice pri Západoslovenskom múzeu sa nachádza kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie v správe ženskej rehole klarisiek. Táto jednoloďová stavba zo stredoveku, bola postavená v období, kedy sa už Trnava pýšila mestskými privilégiami, ktoré jej venoval uhorský kráľ Belo IV. v roku 1238.

Pôvodná pravdepodobná románska stavba sa nezachovala, navyše kostol v roku 1683 čiastočne vyhorel.

Vzácna sakrálna stavba však nebola dlhé roky verejnosti prístupná. Zmenilo sa to až koncom roka 2008, kedy ju na naliehanie obyvateľov a návštevníkov mesta konečne sprístupnili.

Kostol do roku 1957 patril Západoslovenskému múzeu, zamestnanci ktorého v útrobách pripravovali podklady pre budúce reštaurovanie tohto klariského kostola. Bol viackrát rekonštruovaný, zásadné zmeny sa udiali v 14. a 17.storočí. Medzi cenné objavy patria pozostatky pôvodnej freskovej výzdoby a nástenné maľby v úlomkovom stave, preto nie je vylúčené, že kostol Nanebovzatia Panny Márie bude zaradený medzi kultúrne pamiatky mesta. Vôľa síce je, ale chýba investor, ktorý by opäť spojazdnil a vrátil kostolu jeho pôvodný vzhľad a účel, na ktorý bol po roku 1239 postavený.

 

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
v komplexe Západoslovenského múzea v Trnave
Римокатолический костёл Вознессения Деви Марии
в ансамбле Западноевропейского музея в городе Трнава

 

Bolo asi pol dvanástej a okrem zľadovatelej Coca Coly, v ktorej plával asi trojcentimetrový hrubý ľad (ľad z McDonaldu sa s tým vo fľaši od Coca Coly nedal porovnať) som nemal so sebou nič na jedenie. Preto som Kubovi navrhol, nech ideme na langoš - alebo po slovensky - posúch na masti. Zamierili sme teda tam, kde sme začínali našu púť po Ríme na Slovensku - na pešiu zónu k evanjelickému kostolu.

Kubo sa podujal, že prvú rundu platí on, mne zostala na krku platba druhej. Veru, bol to langoš ako sa patrí - pravý cesnakový a ešte so syrom. Mňam!

Takto posilnení vybrali sme sa za poslednými sakrálnymi pamiatkami historického centra Trnavy - k paulínskemu Kostolu sv. Jozefa a známemu Univerzitnému Kostolu v časti mesta, ktorá sa volá Invalidovňa.

Prvý spomínaný kostol sa nachádza za, podľa mojej mienky, stavbou socializmu v Trnave - tá čo je oproti Obchodnému domu COOP Jednota. Veľmi ho pre nie veľmi šťastné umiestnenie nevidno a zďaleka na mňa zapôsobil prekvapujúco. Možno je to tým, že do tohto kostola som chodil minimálne, skoro až vôbec.

 

Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa v Trnave
Римокатолический костёл в городе Трнава

Jednoloďový kláštorný kostol s drevenou zvonicou z roku 1856 reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Jeho ranobaroková forma nesie znaky sliezskej renesancie. Postavili ho kalvíni v rokoch 1616 - 1646. Dnes tu sídli trnavská mužská rehoľa paulínov, ktorá sa sem po ich zrušení v roku 1784 vrátila. Tí sa pýšia tým, že v ich kláštore bol kedysi zriadený seminár pre výchovu klerikov paulínov pre celé Uhorsko.

Pri vstupe do centra mesta z opačnej - severnej - strany je situovaný druhý spomínaný kostol - tzv. Invalidovňa, Univerzitný Kostol alebo Chrám sv. Jána Krstiteľa (tiež Katedrála sv. Jána Krstiteľa), či mnou vymyslený a dosť zaužívaný názov - dedov kostol, - pretože sem môj dedo často chodil na sväté omše, a babka tiež.

Tento kostol spoločne s trnavským gymnáziom, situovaným na druhej strane na Hollého ulice, či oproti stojacou Trnavskou univerzitou sv. Cyrila a Metoda (lat. Universitas ss. Cyrilli et Metodii Tyrnaviae) a neďalekým arcibiskupským úradom, kam som spolu s otcom veľmi často a rád chodil (okrem iného som tam ako malý pečiatkoval listy trnavskému arcibiskupovi a netušiac, že je to veľmi vážená osobnosť, som mu vravel poštár) tvorí náboženské centrum Trnavy už od 16. storočia (1541), kedy sa sem presťahovali cirkevné úrady z Ostrihomu.

Na lokalizáciu Univerzitného Kostola bolo zvolené miesto, kde predtým v 13. - 17. storočí stál bývalý dominikánsky areál kostola s rozsiahlym ranogotickým kláštorom.

 

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave
(vľavo jedna z budov Trnavskej univerzity)
Кафедральный собор св. Йоана Предтечи в городе Трнава
(слева находится одно из зданий Трнавского университета)

Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou ranného baroka u nás. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, ale uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie, ba i divadelné predstavenia s biblickým námetom.

   

Socha pápeža Jána Pavla II. pred
Katedrálou sv. Jána Krstiteľa
Статуя папы Йоана Павла II. перед
Кафедральным собором св. Йоана Предтечи

Interiéru kostola dominuje drevený barokový oltár gigantických rozmerov - 20,3 metra výška a 14,8 metra šírka, - ktorý sa radí medzi najväčšie oltáre svojho druhu v Európe. Jeho výzdobu tvoria tri oltárne obrazy a viac ako tri desiatky plastík, z ktorých dve tretiny sú v nadživotnej veľkosti. Na jeho stavbe v rokoch 1637 - 1640 sa podieľali tunajší (Vít Štádler, majster Ferdinand z Cífera) aj zahraniční majstri (Baltazár Knilling, Vavrinec Knoth); maľby a fresky na stenách kostola pochádzajú z dielne talianských maliarov.

Ďalšou zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi, ukryté pod podlahou kostola.

Od roku 1977 je Univerzitný Kostol metropolitnou katedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003, ktorý má pred kostolom aj sochu.

Samozrejme, že Trnava má oveľa viac čo ponúknuť jej návštevníkom. Zašlú slávu Figara, Trnavských sladovní, či cukrovaru alebo pivovaru, ale aj mnoho ďalších vecí sa vám elektronickou formou budem snažiť priblížiť len čo mi to viac času dovolí.

Aby som nezabudol, moje poďakovanie v prvom rade patrí Jakubovi Tinákovi, ktorý bol napriek absolvovaniu namáhavej práce ochotný túlať sa spolu so mnou po trnavských uliciach v nie veľmi teplom počasí. Za príjemné strávenie januárového pondelka a za hĺbkovú prezentáciu niektorých sakrálnych a svetských stavieb v meste ti, Kubo, patrí vďaka aj zo stránky kolegiálnej. Možno si sám chcel stráviť pár príjemných chvíľ so svojím bývalým kolegom z vysokej školy. Verím a dúfam, milý Kubo, že toto nebol náš posledný spoločný výlet, aj keď sa začal uplne náhodou na bratislavskej hlavnej stanici.

A tiež verím a dúfam, že mnou ilustrovaný text, poprepletaný vlastnými spomienkami z môjho doterajšieho života nielen vás, milí blogeri, ale aj ctení čitatelia, zaujal a že mi zachováte priazeň aj do budúcna.

[1] V súčasnom kancionáli z 526 piesní 226 tvorí vlastné dielo Schneidera-Trnavského. Jednotný katolícky spevník ako taký je jedinečným dielom, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Toto dielo vytvoril na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v roku 1936. Symbolizuje vyvrcholenie dlhoročného úsilia slovenských veriacich o zjednotenie katolíckej piesňovej tvorby.
[2] Pisoň Š.: Naše mestá. Mladé Letá. Bratislava. 1984.; Boskovič M., Hambálek A., Horváth P., Šimončič J., Zelinka S.: Mestá ČSSR. Trnava. ČSTK-PRESSFOTO. Bratislava. 1988.; Mesto Trnava 2002 - 2009.; Dzurjanin Z.: Ilustračné fotografie k článku. 2009.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu