V mene najsvätejšej a nerozdielnej Trojice, Belo[1], z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmátska, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče[2], Vladimírska a Kumánska[3] na večnú pamäť dávame: úradu kráľovskej zvrchovanosti patrí sa zhromaždiť, čo je rozptýlené a zozbierané udržať i opatrovať svoj poddaný ľud v tichom pokoji, dávajúc každému to, čo mu patrí.
Keď teda i mesto v bratislavskej stolici, ktoré sa nazýva Trnava[4] zdá sa najvhodnejším na usadenie hostí, dávame občanom, bývajúcim v tomto meste a tým, ktorí by sa tam chceli neskôr nasťahovať, takú výsadu, že budú patriť kráľovskej korune a nesmú byť podriadení právomoci nikoho, ani nijakým predpisom.
1. Nesmú byť nútení nastúpiť do takého vojska, kde nebude kráľ osobne prítomný.
2. Budú povinní postaviť za každých sto usadlostí jedného vojaka, všetkými patričnosťami vo vojenskými veľmi čestne vystrojeného.
3. Nesmú sa donútiť k nijakým súdom k súbojom medzi sebou, ani s inými, ale každá sporná vec musí sa vyriešiť prísahou dvanástich mužov. Svedkov možno pivádzať proti nim iba zo svojho stredu, alebo iných hostí, ktorí majú podobnú slobodu.
4. Povinní sú dostaviť sa len pred kráľovský súd, alebo pred toho, koho si oni za richtára mesta zvolia.
5. Ich richtárom nech je ten, koho si zvolia spoločne, alebo ich väčšia a zámožnejšia časť, pravda, za kráľovského súhlasu.
6. Keby sa zistilo, že tento je nespôsobilý, odstráni sa zo sudcovského úradu kráľovskou mocou. Tento sudca má právo súdiť vo všetkých civilných a hrdelných pravotách, vzniklých medzi nimi, alebo medzi nimi a cudzincami. Ak sa zistí, že je nedbanlivý, alebo nespravodlivý vo vysluhovaní, alebo ak je celé mesto zainteresované na pravote, nech sa až potom obrátia na kráľovský súd.
7. Všetci, ktorí sem prídu bývať, podriadení sú iba richtárovi.
8. V daňových veciach nech sú považovaní za majiteľov takých slobôd ako stoličnobelehrdskí mešťania.
9. S peňazomencami nech sa nezaoberá župný poverenec, ale richtár postará sa v meste o kráľovské financie tak, aby boli chválou chýrne v zmysle kráľovských nariadení.
10. Richtár s dvanástimi prísažnými bude mať právo vymerať trest sťatia, alebo iný trest za zločiny spáchané po okolí, ak len nebude reč o zemanovi, ktorého posúdenie si ponecháva kráľovský majestát.
11. Prajeme si, čo sa týka ustanovenia farára, aby im bolo zachované všeobecné právo, totíž právo slobodne voliť farára, ktorého musia predstaviť ostrihomskému arcibiskupovi na potvrdenie, či je schopný, pritom majú byť zachované práva ostrihomskej fary[5] na tie dôchodky, ktoré používa z tejto farnosti.
12. Desiatky nech sa platia podľa nemeckého zvyku v prírodninách[6], čo sa doteraz užívalo a zachovávalo.
13. Slobodní ľudia odkiaľkoľvek by chceli prísť bývať medzi nich, majú právo presťahovať sa bez prekážky ich osobám a majetku.
14. Ani župan, ani hocijaký iný hodnostár nesmie sa usadiť v ich meste bez ich súhlasu a ak sa niekto usadí tak, že by neprotestovali proti nemu, musí si zadovážiť všetky svoje potreby spravodlivou kúpou.
[1] Belo IV. (1235 – 1270)
[2] Titul haličského kráľa mali uhorskí králi od roku 1183, keď Belo III. získal pre syna Ondreja haličský trón, s ktorým bolo spojené Vladimírsko.
[3] Titul kráľa Kumánov používali uhorskí králi od doby Bela IV., ktorý uviedol do závislosti aj Moldavsko a Valašsko, dočasne, osídlené kumánskymi kmeňmi.
[4] Orig. Zumbothel – Sobotné (tržné) miesto, Sobotište.
[5] Desiatky prv darované ostrihomskej kapitule.
[6] Originálne in capeciis – v krížoch obilia.